Obec Zbehňov sa spomína od roku 1290 ako Zebegunew, z roku 1321 ako Zebegneu, z roku 1342 ako Zebegnow, z roku 1808 ako Zbehňov, maďarsky Zebegnyo. Obec patrila k hradu Purustyan, neskoršie Csapyovcom, Sempseyovcom, Szechyovcom, v roku 1601 k panstvu Trebišov a v 19. storočí rodine Barkoczyovcom.
V roku 1715 mala 6 obývaných a 35 opustených domácnosti, roku 1781 mala 46 domov a 322 obyvateľov, v roku 1828 mala 53 domov a 418 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a pálenim drevného uhlia.
Veľa obyvateľov z oblasti, do ktorej patrí Zbehňov sa presídlilo do Kerestura ( bývala Juhoslávia, dnešná Vojvodina, Srbsko). Prvé zmienky o miestnom chráme sú z druhej polovice tridsiatych rokov 14. storočia. V roku 1906 bol postavený veľký chrám, ktorý bol počas druhej svetovej vojny poškodený. Jeho oprava bola vykonaná v roku 1969.
Zbehňovskí kňazi
Ján Repasi (1799 – 1801), Andrej Demjanovič, Nikolaj Danilovič, Andrej Antaloczy, Ján Kováč, Ján Ortulay, Ján Malcovsky, Daniel Jenei, Štefan Puza, Mikuláš Magyar, Ján Džugan, Ján Orenič, Michal Hospodár, Štefan Ančočik.
Starostovia obce Zbehňov
Ján Beľuš, Jozef Tirpák, Juraj Frajkor, Michal Švirbel, Pavol Gašpar, Juraj Leško, Štefan Donič, Oliver Magyari, Michal Stryčko, Ján Ferko, Martin Timko.
Predsedovia družstva
Michal Chila, Michal Čontoš, Michal Koscelanský, Juraj Bobik, Ján Demko, Michal Berko, Vladimír Kovaľ.
Učitelia základnej školy
Viktor Gonda, Július Hugec, Ján Jacko, Jozef Knižka, Juraj Leško, Jozef Slyž, Hlaváčova, Kordiaková, Kostovčiková, Minichová, Slyžková, Vargová.
Učiteľky materskej školy
Čelovská, Domaničová, Fedorová, Ostapčuková, Spišiaková, Vojtylová.
Chotárne názvy
Balkovka, Dehnešovo, do Miľača koncom, Filipovky, Chrasci, Kolarovo, Kamenčata, Konopľanky, Kopaniny, Kotrbany, Medzijarky, Močidla, Nameske luky, Široke, Stipanovo, Tabulske povrazy, Tobulky, Vamosovo, Veľké Povrazy, Veľké Pole, Záhumienky.
